10 faktov o vírusoch a imunitnom systéme

Čo sa stane, keď do vášho tela vstúpi vírus? Prinášame vám 10 dôležitých faktov o vírusoch a imunitnom systéme, infekcii, vírusových ochoreniach a o tom, ako sa vyhnúť vírusovým infekciám.

Prečítajte si niekoľko faktov o vírusoch. Náš úžasný imunitný systém sa zvyčajne postará o väčšinu vírusov, a bráni nám ochorieť.

Vírusy vstupujú do nášho organizmu neustále každý deň, no imunitný systém je vo všeobecnosti schopný zbaviť naše telo nechcených votrelcov bez následkov pre naše zdravie. Treba však mať na pamäti, že rovnaký vírus vplýva na rôznych ľudí rôznymi spôsobmi. Po biologickej stránke nie sme úplne totožní, a každého individuálny imunitný systém môže byť oslabený z rôznych dôvodov.

Tu je 10 faktov o vírusoch a imunitnom systéme.

1. Čo je vírus?

Vírus ako taký nejestvuje len jeden. Existuje nespočetné množstvo druhov vírusov, a každý z nich sa môže transformovať do nových variantov toho istého vírusu.

Vírusy sú také malé, že na jednu špendlíkovú hlavičku sa ich zmestia milióny. Vírus sa skladá z proteínovej štruktúry, ktorá zapuzdruje genetický materiál, či už DNA alebo RNA.

Stále prebiehajú diskusie o tom, či vírus ako mikroorganizmus je alebo nie je živý. Čo však vieme, je, že vírus sa spolieha na živé bunky, aby sa mohol replikovať. Po replikácii sa potom môže šíriť ďalej. Napadnuté bunky po tom, ako ich vírus „použije“, často zomrú. Vírusová infekcia nastane po penetrácii buniek.

Vírusy nepotrebujú na šírenie živé organizmy. Môžu používať kľučky dverí, peniaze, mobilné telefóny atď. Reprodukčný proces sa však musí uskutočniť v živých bunkách.

2. Fakty o vírusoch a chorobách

Štandardne sa vírusové ochorenia ľudí delia do nasledujúcich kategórií:

• infekcie dýchacích ciest, napríklad prechladnutie a chrípka,
• vyrážky, ako sú osýpky, ovčie kiahne, pásový opar a herpes,
• infekcie, ktoré napádajú orgány tela. Vírusová infekcia pečene môže spôsobiť hepatitídu, zatiaľ čo infekcia centrálneho nervového systému môže mať za následok meningitídu,
• všeobecné infekcie, ako je žltá zimnica a horúčka dengue,
• vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri do veľkej časti populácie, je známe ako epidémia. Pandémiou sa stáva, ak sa šíri do veľkých častí sveta alebo po celom svete.

3. Ako sa nakazíme vírusmi?

Je kľúčové, aby ľudia vedeli, ako sa vírus prenáša z jednej osoby na druhú.

Vírusy vstupujú do tela rôznymi spôsobmi. Môžeme ich vdychovať ako vzduch alebo kvapôčky. Môžeme byť infikovaní prostredníctvom jedla a nápojov, alebo uhryznutím či bodnutím.

Jeden hostiteľ môže obsahovať tisíce kvapôčok a každá kvapôčka môže obsahovať až 200 miliónov vírusových častíc. To znamená, že prechladnutie, chrípka alebo koronavírus sa rýchlo rozšíria a nakazia ostatných, ak neurobíme preventívne opatrenia, napríklad kýchanie a kašľanie do vreckovky či lakťovej jamky. Existuje niekoľko dôležitých vecí, ktoré je potrebné vedieť o vírusoch. Jednou z nich je, že vírus sa môže zachytiť na rukách, telefóne, kľučkách atď. Keď sa potom človek, ktorý má na rukách tento vírus, dotkne svojej tváre, pretrie si oči alebo oblizne prsty, vírus vstúpi do jeho organizmu a môže tak napádať jeho bunky.

Niektoré vírusy sú selektívne a môžu infikovať iba rastliny, zvieratá alebo ľudí. Iné vírusy sa môžu šíriť zo zvierat na ľudí, ako je napríklad vírus prasacej chrípky.

4. Ako funguje vírusová infekcia

Ak sa dostatok vírusových častíc dostane do tela a do toho správneho orgánu, vyvinie sa u vás vírusová infekcia. Ak sa do dýchacieho systému dostane dostatok častíc vírusu chrípky, ochoriete na chrípku.

Vírus pracuje podľa určitých metód, dokáže tak bunku nielen napadnúť, no dokonca ju i prinútiť pracovať preň. Hostiteľskú bunku použije na replikovanie a vírusové častice sa potom rozšíria do ďalšej zdravej bunky.

Akonáhle hostiteľská bunka urobí svoju prácu pre vírus, zomrie, ale nie skôr, ako pošle SOS zvyšku tela. Tieto signály upozornia okolité bunky, ktoré potom privolajú biele krvinky, aby s vírusom bojovali. Imunitný systém je tak upozornený a pripravený na vojnu s vírusom.

5. Ako náš imunitný systém bojuje proti vírusom?

Imunitný systém je súhrnný termín pre niekoľko štruktúr, ktoré bránia telo pred vírusmi, baktériami, hubami a inými cudzími patogénmi. Imunitný systém sa skladá z mnohých rôznych buniek nájdených v rôznych tkanivách a orgánoch v tele.

Väčšina vírusov je zastavená a zničená skôr, než môže spôsobiť akékoľvek poškodenie alebo sa stihne replikovať.

Ak ste infikovaní vírusom, napríklad vírusom chrípky, imunitný systém začne pracovať, aby zastavil šírenie vírusu a pripravil telo na to, aby sa dokázalo brániť pred budúcimi útokmi z tohto konkrétneho vírusu chrípky.

Vírusové infekcie, ako je chrípka, často spôsobujú horúčku. No nespôsobuje ju vírus samotný. Telesnú teplotu vám zvýši práve váš vlastný imunitný systém, ktorý takýmto spôsobom mobilizuje imunitné bunky. Druhým benefitom zvýšenej teploty je fakt, že vírus nefunguje tak dobre pri vysokých teplotách.

Účinnosť imunitného systému závisí od toho, či imunitné bunky dokážu rozpoznať vírus a už majú vhodné „zbrane“, ktoré fungovali pri poslednom vstupe vírusu do tela. Ak ich majú, znamená to, že ste imúnny voči vírusu.

6. Stane sa imunitný systém silnejším po chrípke alebo iných vírusových infekciách?

Nie tak celkom.

Po vírusovej infekcii, ako je sezónna chrípka, sa náš imunitný systém naučí rozpoznať tento špecifický vírus a vyvinie si účinné zbrane na jeho rýchle odstránenie.

No pozor, aj keď ste už mali chrípku, neznamená to, že ju už nikdy znova nedostanete. Vírus má schopnosť vyvíjať sa do nových variantov. Je to spôsobené mutáciami, ktoré sa vyskytujú počas replikácie. Mutácie, ktoré nastanú v jednom roku môžu spôsobiť to, že pri ďalšom výskyte chrípky o rok nebude imunitný systém schopný rozpoznať, že ide o ten istý konkrétny vírus chrípky.

Niekedy sa vírus z roka na rok zmení len mierne, takže máme čiastočnú imunitu voči minuloročnej chrípke.

7. Môžem posilniť svoj imunitný systém proti vírusom?

Nie je úplne presné povedať, že môžeme posilniť náš imunitný systém, aj keď sa to často prezentuje týmto spôsobom. Vášmu prirodzenému imunitnému systému však môžete poskytnúť lepšie podmienky, aby ste sa chránili pred nežiaducimi vírusovými či inými votrelcami.

Zdravý životný štýl s dostatkom spánku, menej stresu, viac fyzickej aktivity a vyvážená strava bude prínosom pre vaše imunitné reakcie. To znamená, že telo a imunitný systém budú mať tie najlepšie podmienky pre odvedenie dobrej práce pri ochrane pred vírusovými infekciami.

Zdravá a vyvážená strava je jednoznačne prvou voľbou pre výživu vášho organizmu. Výživná strava dáva telu a imunitnému systému dobrú zásobu vitamínov, minerálov a iných živín, ktoré pomáhajú imunitným bunkám bojovať proti vírusom.

Keď je však strava nedostatočná, pomoc pri zabezpečení dodávky dôležitých živín vám môže poskytnúť výživový doplnok. Výživové doplnky od nórskej spoločnosti Claricell® obsahujú vitamín D a Wellmune®, beta-glukán, ktorý môže pomôcť posilniť váš prirodzený imunitný systém.

Beta-glukány sú skupinou sacharidov nájdených v bunkách steny kvasiniek, húb a ovsa.

Wellmune® je patentovaný beta-glukán pochádzajúci z pekárskych kvasníc a je najlepšie zdokumentovaným beta-glukánom na svete.

8. Sú vírusy nebezpečné pre každého?

O väčšinu vírusov sa postará imunitný systém. Je však nevyhnutné podotknúť, že dôsledky tej istej vírusovej infekcie sa môžu líšiť od človeka k človeku. Ľudia s oslabeným imunitným systémom, starší ľudia a osoby s už existujúcimi zdravotnými problémami môžu vážne ochorieť alebo zomrieť na vírusy, ako je napríklad sezónna chrípka, ktorá je inak neškodná pre zdravých ľudí.

Niektoré vírusy mali katastrofálne účinky na celý svet, napríklad koronavírus, HIV a detská obrna. Aj keď osýpky boli vo väčšine krajín vyhubené, vzplanutia sa stále vyskytujú, naposledy na niekoľkých tichomorských ostrovoch, kde zomrelo mnoho detí.

V Afrike si vyžiadal mnoho úmrtí vírus eboly.

Tesne po skončení prvej svetovej vojny nastalo jedno z najhorších prepuknutí chrípkového vírusu. Pandémia španielskej chrípky zabila milióny ľudí.

Náš imunitný systém zbaví naše telo väčšiny vírusov po infekcii. No niektoré vírusy, ako je napríklad herpes, zostanú v tele po celý život.

9. Aké sú rozdiely medzi vírusmi a baktériami?

Jedným z hlavných rozdielov je, že vírus potrebuje hostiteľskú bunku pre replikáciu. Baktérie sú schopné replikovať sa bez akejkoľvek pomoci.

Len čo sa v bunke vytvorí vírus, bunka zomrie. Baktérie spôsobujú ochorenie produkciou toxínov.

Bakteriálne infekcie sú považované za menej nebezpečné, pretože máme lieky, napríklad antibiotiká, ktoré môžu zabíjať baktérie.

Existuje len veľmi málo liekov, ktoré pôsobia na vírusové infekcie, a antibiotiká nemajú žiadny vplyv na vírusy. Je preto na imunitnom systéme, aby túto prácu urobil. Vakcíny však môžu pomôcť imunitnému systému rozpoznať vírus. Vezmite si napríklad vakcínu proti chrípke na sezónnu chrípku. Neexistuje žiadna záruka, že sa tejto chrípke vyhnete, no váš imunitný systém bude mať väčšiu šancu rýchlo nájsť správne zbrane na boj s vírusom. To môže mať za následok miernejšie príznaky, kratšie ochorenie, alebo vôbec žiadne príznaky.

10. Môžem zabrániť vírusovej infekcii?

Vírusovým aj bakteriálnym infekciám sa dá predísť tým, že si dôkladne budete umývať ruky. Ak nemáte prístup k mydlu a vode, môžete použiť dezinfekčný prostriedok na ruky. Dajte pozor, aby ste nenakazili ostatných kýchaním alebo kašľom. Kašlite a kýchajte do papierovej vreckovky a po jednom použití ju vyhoďte, alebo do lakťovej jamky, ak vreckovku nemáte k dispozícii.

Zdroj: helsenorge.no, fhi.no, forskning.no, nhi.no, sml.snl.no, patient.info